Mgr. Lenka Burianová má ve Vortumu na starosti řízení redakce a vedení projektů. V rozhovoru popisuje, jak si společně s ostatními kolegy vytváří firemní kulturu podle vlastních hodnot a jak si i svůj soukromý život dělí na projekty.
Ve Vortumu se staráš o vedení projektů. Co tvá práce obnáší?
Mám dve pozície, jedna je projektový manažér na projektoch a druhá je new business manažér, kde sa snažím firmu rozvíjať a získavať nové zákazky. Funguje to takým spôsobom, že sme si vysnívali našich ideálnych klientov – pripravili si zoznam ľudí, pre ktorých by sme veľmi radi niečo robili, pretože sú nám sympatické služby alebo produkty, ktoré ponúkajú. Sú to buď české startupy, alebo už zavedené spoločnosti ľudí, ktorí z ničoho vybudovali veľkú úspešnú firmu. Určili sme si oblasti produktov, v ktorých sme silní, vytvorili k nim prezentácie a teraz jednotlivé produktové rady vybraným klientom ponúkame. Veríme, že keď ich produkty používame a milujeme, tak to bude na našej práci vidieť.
Do toho máme projekty, ktoré robíme pro bono, pretože sme sa rozhodli, že 10 % všetkého, čo zarobíme, chceme nejakým spôsobom venovať späť spoločnosti. A tam si vyslovene klientov vyberáme, takých, ktorí majú dobú myšlienku, ale nemajú veľa peňazí na jej realizáciu. A to je napríklad AutoMat, ktorému pomáhame s konceptom videí na tému udržateľného rozvoja dopravy. V rámci našich spolupracovníkov sme vybrali dobrú scenáristku, ktorá má k danej problematike blízko. Schválili sme si koncept, píšeme scenáre k videám a pomôžeme supervizovať vznikajúce videá.
Aktuálne mám ešte jeden projekt, českú developerskú firmu na stavbu veľkých solárnych elektrární Sonnenenergie, kde pomáham doladiť prvky korporačnej identity a vytvoriť web. Tá agentúrna rôznorodosť ma baví.
Také se věnuješ řízení redakce…
Mám na starosti produkt pre banku ČSOB, ktorý sa volá Průvodce podnikáním. Pracujeme na ňom s agentúrou Mindstream, oni robia grafickú časť a my textovú. Pripravujeme pre podnikateľov články, ktoré sa týkajú rôznych fáz podnikania, či už začínaš podnikať, alebo chceš svoju firmu rozvíjať a hľadáš nových ľudí, alebo hľadáš nové spôsoby financovania. Sú to odborné témy, nie je jednoduché ich spracovávať, ale to ma práve na tejto redakcii baví. Články sa týkajú ľudských zdrojov, je tam finančné poradenstvo, porovnávania, či sa ti vyplatí byť s. r. o., alebo živnostník. Potom sú tam právne novinky, napríklad zmeny v legislatíve na ďalší rok. České podnikateľské prostredie nie je práve jednoduché, každý rok prináša nové zmeny a my sa snažíme podnikateľom uľahčiť orientáciu. Vždy im pripravíme výber toho najdôležitejšieho a pripravujeme im tiež rôzne praktické nástroje, ktoré im ušetria čas. Napríklad je tam checklist, keď ideš na rozhovor s novým uchádzačom o zamestnanie, na čo sa ho spýtať a akým spôsobom odpovede vyhodnotiť. Tieto nástroje sú veľmi úspešné.
„Pokiaľ v sebe človek nemá určitú pokoru, tak nemôže pracovať na strane služieb.“
Jaké dovednosti, znalosti a zkušenosti tento typ práce vyžaduje?
Mám vyštudované dve vysoké školy. Prvá je marketing a management, kde som získala množstvo informácií, ktoré mi boli užitočné, keď som pracovala v marketingu vo firme Coca-Cola. Hneď ako som sa ale presunula na agentúrnu stranu, tak som zistila, že by sa mi hodila škola trošku iného zamerania a prihlásila som sa na štúdium sociálnej a masovej komunikácie. Študovala som popri zamestnaní, čo bol úplne skvelý nápad. (smiech) Tento odbor už bol práci v agentúre oveľa bližší. Niektoré informácie som poznala zo svojej praxe v reklame a iba som si ich potvrdila, niektoré som si viac utriedila, niektoré pojmy boli pre mňa nové.
Ale myslím si, že to najdôležitejšie, čo v reklame potrebuješ, nie je niečo, čo ťa vysoká škola môže naučiť. Reklama má totiž trošku McDonald systém, kde začínaš od smaženia hranolčekov. Začínaš úplne odspodu ako project assistant, kde dostávaš malé projekty a postupne, ako sa tvoje vedomosti zväčšujú, tak máš projekty väčšie, až sa dostaneš na team leadera alebo vedieš celé obchodné oddelenie. Ale myslím si, že tie podstatné vlastnosti musí mať človek vrodené. Pokiaľ v sebe človek nemá určitú pokoru, tak nemôže pracovať na strane služieb.
Potom sú to organizačné schopnosti. Niektorí ľudia si viditeľne dokážu aj vo svojom súkromí veci zariadiť a rozriediť, dať im rád. Aj malý event ako je detská narodeninová party dokážu hravo zorganizovať od klauna po balóniky. A potom sú ľudia, ktorým to robí veľké ťažkosti a stresuje ich to. Zistila som, že toto je ďalšia vlastnosť, ktorú človeku nemôžeš odovzdať. Môžeš mu ukázať agentúrne systémy, ktoré sú zavedené, ale pokiaľ to ten človek v sebe nemá, tak v agentúre bude trpieť a bude ho to stáť veľa energie.
Ďalej musíš byť tímový hráč a vedieť, kde je v tom procese tvoje miesto. Ako projektový manažér musíš vedieť dobre zadať prácu, napísať kvalitný brief, získať od klienta všetky podstatné informácie a potom zadanie odovzdať na spracovanie. Riadiš síce proces zapracovania zákazky, ale samotný výsledok už vytvárajú tvoji kolegovia. A aby bol kvalitný, nie je tu miesto pre veľké ego.
Kde a jak jsi tyto dovednosti, znalosti a zkušenosti získala?
Niektoré základné vlastnosti mám určite vrodené, inak by som tú prácu nedokázala tak dlho vykonávať. Niečo z toho je kredit od mojej mamky, ktorá ma vychovala. Ten zvyšok je získaný praxou. U mňa je to 20 rokov na strane klienta a na strane agentúry. Sú to roky úspechov a omylov, keď sa človek na vlastných i cudzích chybách učí, na čo si má dať pozor a čo je efektívnejší spôsob spracovania zákazky.
„Láskavosť je v dnešnej dobe ostrých lakťov veľmi podceňovaná vlastnosť. Vo všetkom, čo robím, sa snažím byť v prvom rade slušný človek.“
Existuje nějaká osoba, která je ti profesně vzorem, anebo hodnoty, kterých se při práci držíš?
Keď som bola na univerzite, tak sme preberali veľa štúdií, kde sa porovnávalo, či je lepší japonský alebo americký management ľudí. Čítala som tiež životopisy rôznych velikánov, ktorí založili veľké agentúry, z nich sú dnes celosvetové siete. Sympatický mi bol pán Leo Burnett – nie že by som chcela byť ako on, ale čo sa mi na ňom páčilo okrem toho, že bol veľmi pracovitý, bola jeho ľudskosť. Myslím si, že napríklad láskavosť je v dnešnej dobe ostrých lakťov veľmi podceňovaná vlastnosť. Snažím sa vo všetkom, čo robím, byť v prvom rade slušný človek. Zachovať si láskavý, ľudský prístup. I keď sú termíny krátke a je stres, mali by sme sa stále všetci snažiť správať v rámci základných etických mantinelov a nezneužívať naše právomoci. Aj keď som viedla tím, nikdy som nekričala, vždy som sa snažila všetky situácie zvládnuť tak, aby ľudia v mojom tíme mali možnosť rásť, aby boli čo najviac samostatní v čo najkratšom čase. Keď dnes vidím, že ľudia, ktorí v mojich tímoch začínali ako projektoví manažéri, teraz sami vedú veľké tímy, som na nich veľmi pyšná.
Co tě na tvé práci nejvíc baví?
Rada pracujem s ľuďmi. Som človek, ktorý by asi nedokázal robiť stereotypnú prácu, preto sa mi na strane agentúry páči, že každý projekt je úplne iný. Každý deň prinesie nové výzvy, a zrejme som aj človek, ktorého baví ich prekonávanie. Baví ma, keď vidím výsledky našej práce, keď sa projekt odovzdá, klient je spokojný a naše odporúčania mu pomôžu. Mám radosť, keď funguje, čo sme vymysleli a pripravili.
„Za úspechom môže stáť iba dobre fungujúci tím.“
V jakých podmínkách se ti nejlépe pracuje?
Najlepšie sa mi pracuje v tíme, ktorý nie je poskladaný z jednotlivých geniálnych sólistov, ale kde je podporovaná tímová práca a kde všetci vedia, že za úspechom môže stáť iba dobre fungujúci tím. K Vortumu som sa pridala, pretože sú mi sympatické hodnoty, ktoré sú tam nastavené. V rámci otvoreného dialógu spolu všetko preberáme a riešime, máme možnosť sa ku všetkému vyjadriť a nejakým spôsobom sa na tom spolupodieľať. Máme potom pocit, že budujeme niečo, kde chceme pracovať. Nie pol roka tam vydržať, trochu splatiť hypotéku a potom čo najrýchlejšie odtiaľ preč, ale niečo, kde by sme sa cítili na nejaký čas všetci dobre.
Momentálne ma na mojej práci baví, že mi dáva slobodu. Mám možnosť si ráno sama zabehať v Stromovke. Hneď ako si zabehám, pustím sa do korešpondencie s klientmi, zadám kolegom prácu, aby nestála na mne a projekt sa posunul ďalej. Potom si uvarím zdravý obedík a pretože rada varím, tak sa vytešujem, že si jedlo môžem pripraviť sama, že som doma. Po obede sa zase pustím do administratívnej práce, či sú to fakturácie alebo podobné veci. To už sú práce, ktorými neblokujem ostatných kolegov. Pred večerou sa venujem rodine, mám malú sedemročnú dcéru, ktorá potrebuje pomoc s úlohami. O ôsmej zase sadám k práci a pracujem niekedy do jednej, pretože to je paradoxne čas, kedy som najviac produktívna. Vtedy mám čistú hlavu na to, aby som písala prezentácie, pomáhala s konceptmi a stratégiami.
Som schopná pracovať v kaviarni i sedieť v kancelárii v open space, ale keď tam mám byť, strávim veľa času dopravou tam, cestou na obed a socializáciou. Ľudí mám rada, ale práca z domu mi dáva možnosť svoj čas lepšie využiť, zorganizovať a do dňa natlačiť oveľa viac vecí, než by som stíhala, keby som išla do mesta. Tam chodím tak tri- štyrikrát do týždňa na schôdzky s klientom. Klientov radi vidíme, pretože pri osobnej schôdzke sa človek na briefingu dozvie omnoho viac informácií, ktoré môže pretlmočiť do briefu. Rada si dám pekné šaty a červený rúž a vyrazím do mesta, ale potom som rada, že sa môžem vrátiť do toho svojho lesa a v tichu pracovať.
„Vo Vortume si vytvárame firemnú kultúru sami na základe našich hodnôt.“
Čeho si u svých spolupracovníků, ať již kolegů, či externistů a dodavatelů, nejvíce ceníš a proč?
Skúsenosti, profesionalitu, pokoru, láskavosť…
Vo Vortume sa stretli matadori reklamy – dúfam, že to nikoho neurazí (smiech) – sú to ľudia, ktorí svoju prácu robia naozaj dlho a na výsledku je to vidieť. S jednotlivými členmi nášho hlavného tímu sa veľmi dlho poznáme. Pracovali sme spolu v niekoľkých prácach, takže vieme, čo od seba môžeme čakať, že sa vieme jeden na druhého na sto percent spoľahnúť.
Je tam nastavený určitý systém, ukladanie dát, komunikácia s klientom, šablóny, ktoré všetci používame. Ale okrem tohto systému je tam veľká sloboda a samostatnosť v tom, ako si daný projekt vedieme a ako si ho zadávame.
Vážim si to, že nikoho z kolegov nemusím naháňať, kedy mi pošle svoju prácu. Hneď ako dodávateľom odošlem zadania, oni sa ozvú s prípadnými otázkami, a keď povedia, že zákazka bude vypracovaná v pondelok, tak v pondelok o desiatej ju mám pripravenú. Takže i sieť dodávateľov je vybraná tak, že funguje efektívne.
Páči sa mi, že to máme s dievčatami nastavené s vedomím, že aké si to urobíme, také to budeme mať. Všetky sa snažíme nejako prispievať k tomu, aby vznikalo také prostredie, v akom sme vždy chceli pracovať. Keď nastúpiš do korporácie, tak je tam daná firemná kultúra, s ktorou máločo zmôžeš – ako spolu ľudia komunikujú, akým spôsobom komunikujú s klientmi… Avšak tu si ju vytvárame samy na základe vlastných hodnôt. Je to miestami až trochu utopistické. Napríklad sme sa bavili, akú chceme vianočnú party. Povedali sme si, čo je pre nás pekný deň a kto čo navarí, a potom sme sa stretli pri jednom veľkom stole. Boli sme sa prejsť v lese so psíkom a potom sme zjedli veľa dobrôtok. Bolo to veľmi príjemné, iba taký „babský pokec“. A napriek tomu, že to bola zábava, tak sme si dali i pracovný cieľ. Povedali sme si, že potrebujeme posilniť naše PR, tak sme mali photo session, aby vznikli fotky celého tímu na web. Veľa sme sa pri tom nasmiali. A taký prístup máme vlastne i k PR či k new businessu – hovoríme si, ako by sa nám to páčilo, a potom sa to tak snažíme urobiť.
Čemu se věnuješ mimo práci pro Vortum?
Som mamka, mám sedemročnú dcéru, ktorá je v druhej triede, takže sa jej snažím pomáhať s učením. Som nadšená bylinkárka, učím sa o vlastnostiach byliniek a ako ich využiť. Som tiež nadšená záhradníčka, momentálne budujem a rozširujem svoju záhradku, snažím sa pestovať zdravé jedlo pre rodinu. Ďalej rada cestujem a skúšam rôzne formy cestovania – v Japonsku sme vyskúšali couchsurfing a bola to obohacujúca skúsenosť. Tento rok som si dala za cieľ, že ubehnem maratón. Behom si čistím hlavu, je to pre mňa niečo ako meditácia. Minulý rok som za 3 mesiace natrénovala na polmaratón, tak si myslím, že tento rok by sa mohol podariť celý. Rada by som si urobila joga licenciu, učím sa variť podľa ajurvédy…
Snov, plánov a koníčkov je veľmi veľa. Snažím sa to riadiť ako iné pracovné projekty. Na jednom školení time managementu ma zaujalo Millerovo magické číslo vychádzajúce z kognitívnej psychológie. Hovorí sa mu tiež pravidlo ±7. Hovorí o tom, na koľko vecí sa vieme efektívne sústrediť. Preto k pracovným projektom vždy zaradím i pár súkromných. Teraz som vymenovala veľa činností, majú ale rôznu prioritu a niektoré sú na nejaký čas v útlme. V zime som napríklad chodila na kurzy ajurvédy, kúpila som si knižky, veľa som o tom čítala, skúšala som rôzne recepty. A na jar sa to posunie do pozadia, pretože už na to nebudem mať kapacitu. V marci mi začne tréning na maratón a budem rozširovať záhradku, to budú moje súkromné projekty, ktorými doplním prácu.
2/2020, rozhovor vedla Martina Lupínková, foto Trignom.